Vysokoškolská učebnica Tematika straty, smrti a bolesti v literatúre pre deti a mládež a jej didaktická interpretácia v primárnom vzdelávaní vznikla ako súčasť úsilia aspoň čiastočne detabuizovať náročnú a ťaživú tému smrti v živote...
moreVysokoškolská učebnica Tematika straty, smrti a bolesti v literatúre pre deti a mládež a jej didaktická interpretácia v primárnom vzdelávaní vznikla ako súčasť úsilia aspoň čiastočne detabuizovať náročnú a ťaživú tému smrti v živote súčasných detí a zároveň ju dokázať bez rizika traumatizácie a strachu preniesť aj do procesu edukácie (v rámci hodín čítania a literárnej výchovy). Pojem „čiastočnej detabuizácie“ sme použili preto, lebo úplné odtabuizovanie umierania a smrti je v praktickej rovine nerealizovateľné: vyžadovalo by si totiž spoznanie smrti v jej podstate, čo je v detskom veku nielen z ontogenetických dôvodov nemysliteľné. V každom prípade sa však s deťmi treba začať rozprávať aj o smutných a v istom zmysle menej komfortných veciach a udalostiach v živote človeka nie preto, aby sme boli modernejší, progresívnejší a rúcali všetko tabu, ktoré je s časom detstva spojené, ale najmä preto, že s deťmi by sa malo vždy zaobchádzať férovo a pristupovať k nim s otvorenosťou a poctivosťou (porovnaj Kübler-Rossová 1993). Motív umierania, smrti či bolesti sa v umení objavoval odjakživa, literárne umenie nevynímajúc. Aj preto je najvhodnejším a najprirodzenejším spôsobom, ako možno s deťmi rozprávať o neľahkých a neradostných témach, práve literárne umenie s intenciou k detskému adresátovi, ktoré na seba, slovami O. Kubeczkovej (2004), berie náročnú úlohu tému smrti deťom nielen priblížiť, ale zároveň im aj uľahčiť jej pochopenie a akceptovanie bez rizika zbytočného strach a traumatizujúcej úzkosti. Obsahovú náplň našej vysokoškolskej učebnice tvorí šesť kapitol. Prvá kapitola je venovaná premenám vnímania tematiky straty, smrti a bolesti v spoločnosti a jej postupnej marginalizácii. Sledovanú tematiku sa usiluje priblížiť v kontexte lekárskych vied, neopomínajúc tiež jej komodizáciu v mediálnom spracovaní. Druhá kapitola svoju pozornosť sústreďuje na vývin detských predstáv o smrti v kontexte psychologických výskumov orientovaných psychoanalyticky, kognitívne, ako aj výskumov na poznanie biologických zákonitostí. Súčasťou druhej kapitoly je aj zhodnotenie prieskumu na primárnom stupni vzdelávania v Prešove, ktorý sa týkal realizácie Rozhovoru o smrti s deťmi v 2., 3. a 4. ročníku ZŠ. Tretia kapitola sa už venuje miestu umeleckej literatúry pri celoživotnom hľadaní zmyslu života, pričom literatúru pre deti a mládež dáva do súvislosti s výchovou k vedomiu smrteľnosti. Vo svojej druhej časti prináša tretia kapitola metodologické východiská pri práci s umeleckým textom s tematikou straty, bolesti a umierania. Na tretiu kapitolu obsahovo nadväzuje štvrtá kapitola, približujúca umelecké stvárnenie straty, smrti a bolesti vo vybraných literárnych dielach pre deti. V rámci umeleckého stvárnenia sledovaného motívu (resp. motívov) vymedzujeme štyri podoby jeho aktualizácie v literárnych dielach: poetizáciu a alegorizáciu motívu v dielach 19. storočia; poetickú lyrizáciu motívu na pomedzí poézie a prózy; explicitné stvárnenie motívu vo forme personifikovania smrti; a napokon jeho implicitné motivické uplatnenie v umeleckej literatúre. Na literárnovedné interpretácie vybraných diel nadväzuje podkapitola venovaná didaktickému potenciálu literárnych diel v primárnom vzdelávaní. Jednotlivé námety, aktivity a úlohy rešpektujú nielen štruktúrny význam literárnych diel, ale zároveň aj kognitívno-komunikačnú a zážitkovú koncepciu vyučovania v predmetovej didaktike. Piata kapitola prináša aj relevantný interdisciplinárny pohľad na sledovanú tematiku a ponúka teoretické východiská detskej recepcie ilustrácií s tematikou smrti. Svoju pozornosť sústreďuje na umelecko-komunikačnú funkciu ilustrácie, jej recepciu, verbálnu a neverbálnu interpretáciu, ako aj na typológiu recipientov. Záver piatej kapitoly prináša metodologické východiská pri práci s ilustráciou s motívom straty, smrti a bolesti v primárnom vzdelávaní. Posledná šiesta kapitola sa zaoberá výtvarným spracovaním existenciálnych otázok o živote a smrti vo vybraných literárnych dielach charakteru obrázkových príbehov. Analyzuje výtvarné spracovanie fenoménu smrti, ako aj jeho didaktický potenciál vo vybraných obrázkových príbehoch. Cieľom našej učebnice je nielen priblížiť tému smrteľnosti človeka ako fenomén, na ktorý by dieťa prostredníctvom výchovy k vedomiu smrteľnosti malo byť od detstva pripravované, ale zároveň sa usilujeme načrtnúť v slovenskom edukačnom priestore doteraz absentujúcu cestu, ako to urobiť bez zbytočného traumatizovania detí, a to pri didaktickom uplatnení kvalitných literárnych textov s potenciálom osloviť detského recipienta presvedčivosťou umeleckého stvárnenia ťaživých motívov na jednej strane a intenzitou estetického zážitku a potešenia na druhej strane. Lebo len to, čo sa človeku podarí pomenovať a dať tomu konkrétny tvar, ho v konečnom výsledku prestane desiť.
____________________________________________________________________________________________________________
The textbook The Topic of Loss, Death and Pain in Literature for Children and Youth and Its Didactic Interpretation in Primary Education addresses a sensitive and often marginalized theme in contemporary education—the presence of death in children’s lives. Its goal is to partially detaboo the subject of dying and loss, and to transpose it into the classroom environment in a way that avoids unnecessary distress and fear. Since a complete detabooing of death is unattainable due to ontogenetic and existential reasons, the book instead emphasizes the importance of open, fair, and honest communication with children about difficult life events. Literature, as an art form historically engaged with death, provides the most natural medium for such dialogue, helping young readers gradually approach and understand mortality through aesthetic and imaginative means.
The book is structured into six chapters. Chapter 1 explores the societal perception of death, its medicalization, and its representation in the media. Chapter 2 examines children’s imagination of death from psychological and biological perspectives, including results from the Death Interview study conducted with younger primary school pupils. Chapter 3 discusses literature’s role in the search for life’s meaning and methods of analysing texts dealing with mortality, while Chapter 4 applies these methods to children’s literature, identifying four artistic strategies of representing death and outlining their didactic potential. Chapter 5 adds an interdisciplinary perspective, focusing on the communicative role of illustrations and methodological approaches to using visual depictions of loss and pain in the classroom. Finally, Chapter 6 analyses selected picture books that combine text and image to convey existential questions and considers their educational value.
The textbook’s aim is not only to prepare children for the awareness of life’s transience but also to show ways of doing so without evoking unnecessary fear. By employing high-quality literary and visual works with both artistic depth and didactic adaptability, it seeks to fill a gap in Slovak educational practice. Ultimately, the book demonstrates that naming and artistically shaping even distressing phenomena can help children overcome fear and engage with them meaningfully.