Preskočiť na obsah

Helena Turcerová-Devečková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Helena Turcerová-Devečková
Narodenie18. február 1886
Slovany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie3. november 1964 (78 rokov)
Bratislava, ČSSR
Rodičiaotec Adolf Turcer
Anna rod. Rendeková
ManželOndrej Devečka
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Helena Turcerová-Devečková

Helena Turcerová-Devečková alebo Helena Anna Turcerová-Devečková (* 18. február 1886, Slovany – † 3. november 1964, Bratislava) bola slovenská literárna historička, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, diplomatka, politička, slovenská slavistka, kultúrna historička, tlmočníčka, dobrovoľníčka, divadelná ochotníčka a režisérka.

  • otec Adolf Turcer (1853  ?)
  • matka Anna rod. Rendeková
  • manžel Ondrej Devečka

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1893  1904 navštevovala francúzsku školu v Moskve, po jej skončení a ročnej prestávke odišla k príbuzným do Varšavy, aby sa zdokonalila v poľštine. V roku 1905 začala študovať francúzsku literatúru v Paríži (Sorbonna, Collège de France, Ústav orientálnych jazykov).[1] Prvá Slovenka, ktorá získala doktorát na Sorbonne.[2]

Po skončení štúdií od roku 1913 učila francúzštinu na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku, v roku 1914 uskutočnila cestu do Talianska, na spiatočnej ceste ju zastihla vojna na Slovensku, takže sa usadila v Martine. Od 1915 žila v Jasenovej. Od 1920 bola učiteľkou slovenčiny, nemčiny a francúzštiny na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia ako inšpektorka cudzích jazykov na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania. Od 1948 žila v Bratislave, venovala sa prekladateľskej práci.[1]

V roku 1910 na odporúčanie profesora Ernesta Denisa v Paríži napísala po francúzsky prácu Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti (1913, preklad práce vyšiel r. 1956), ktorá mala veľký ohlas v slovenských a českých časopisoch. Pre svojich profesorov E. Haumanta a L. Legera spracovala štúdie o vplyve Hegelovej filozofie na Ľ. Štúra a o dejinách Matice slovenskej. V Prúdoch uverejnila štúdiu Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913), napísala štúdiu o troch láskach Ľudovíta Štúra a memoárový príspevok o J. G. Tajovskom.[1]

Prekladala základné diela krásnej literatúry z ruštiny a francúzštiny (Ostrovskij, Gercen, Kuprin, L. N. Tolstoj, Balzac, Diderot, A. Dumas, France, Rolland, Stendhal a i.).[1]

  • Prezentácia prekladu (Stanislava Moyšová) dizertačnej práce Heleny Turcerovej-Devečkovej o Ľudovítovi Štúrovi v Matici slovenskej
    Louis Stúr et l'idée de l'indépendance slovaque (1815-1856) (1913, vo francúzštine, slovenský preklad vyšiel r. 1956 Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti)
  • Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913)
  • Deti v ruských novelách (Antologia beletristov ruských), zozbierala a preložila H Turcerová-Devečková, AUTOR: Turcerová-Devečková, Helena, 1886 – 1964, Mikuláš : Tranoscius , 1925, 174 s. [Úvod napísal Š. Krčméry]
  • Nemecká cvičebnica pre školy obchodné a ústavy príbuzné, Jozef Doležal, Alois Jokl a Devečková, České Budejovice: K. Ausobský, 1937, 192 s.
  • Národné hospodárstvo pre odborné pokračovacie školy pre živnosti obchodné, Antonín Bednář, František Neustupa, Helena Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889 – 1940, Praha – Prešov : Čsl. Graf. Unia, 1938, 37 s.
  • Učebnica jazyka nemeckého pre prvý ročník obchodných akadémií, zostavili [Alois] Jokl, Helena Devečková-Turcerová, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia, 1938 Prešov, 199 s.
  • Dieťa v krásnej próze francúzskej (antológia moderných beletristov francúzskych) H. Turcerová Devečková, / Texty vybrala, preložila a doplnila krátkymi poznámkami a životopismi/ Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1939, 222 s. [Úvod napísal Andrej Kostolný], Podielová kniha evanj. spoločnosti literárnej číslo 54., Venované: Nezapomenuteľnej autorke „Mojich detí” Elene Maróthy-Šoltésovej.
  1. 1 2 3 4 5 TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T  Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 139.
  2. TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. In: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. S. 253.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti. Preklad Stanislava Moyšová. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, [2024]. 238 s. ISBN 978-80-8202-263-9.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]