Obeta a dar v diele A. Tarkovského

Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2019

Obr. 1. Nitra-Janíkovce. Pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu. Poloha na mape 1 : 10 000 je fixovaná červeným krúžkom (© GKU). Obr. 2. Nitra-Janíkovce. Poloha pohrebiska na mape 1. vojenského mapovania (© ARCANUM). Obr. 3. Nitra-Janíkovce. Poloha pohrebiska na mape 2. vojenského mapovania (© ARCANUM).

2020

Until recently no anthropomorphic depictions from the Early Bronze Age were known in the western part of the Carpathian Basin and Central Danube Region. The author is presenting the recognized depictions, structured into typical iconographies. It is interesting that they are depictions of women. According to the results of comparative Indo-European studies the pantheons of the Early Bronze Age religions should be headed by male deities. The author reflects on different results of archaeology and religious studies. The answer apparently lies in the holistic study of human creativity.

Konštantínove listy/Constantine's Letters, 2020

Methodius and Their Reflection in the Landscape of Slovakia. The formation of the Cyrillo-Methodian tradition in our history has an impact on the cultural landscape. The aim of the paper is a spatial identification of the cult of Sts. Cyril and Methodius as well as the study of its impact on the landscape of Slovakia. The first step is to identify tangible and intangible features, or, more precisely, cultural landscape elements. In Slovakia, we register in connection with Sts. Cyril and Methodius more than 120 sacral objects (churches, chapels, exterior sculptures). These, together with profane objects (schools, medical facilities) and intangible elements (e.g. street names, squares, organized events), are involved in the transformation of cultural, or, more precisely, religious landscape. The largest number of sacral objects arose after 1989, in the process of modern sacralisation of the landscape, which is typical of countries with renewed religious freedom.

Philosophica Critica, 2020

2015

Csilla FEDINEC-István CSERNICSKÓ Abstract:.Remarks on one official gazette Kárpátaljai Közlöny-Подкарпатский Вђстникъ (1939-1944). The districts with the official name of Carpathian regency (abbreviated Podkarpatsko), existing in the years 1939-1944, in terms of public organizations has stood out from the Hungarian legal system, which has been applied in other regions of the country. Broad-spectrum research focused on this specific region, successfully mapped many historical, legal, linguistic and political aspects of life in its territory. Un-explored space existing in research has been a survey regional history on level of local regulations. In this study we examine the directions, and particularly local content policy in the context of nationwide events. And also whether there existed areas of questions for which were born specific answers, in connection with that we shall try to find answer for question whether this specific position in Hungarian public administration was due to name only and part of life within this administrative unit, or its uniqueness had a deeper context.

2021

Vydavateľ: LLC "RIK-U" Užhorod, 2021 © Vavrinec Žeňuch UDK 271.4-9(437.6) Z 54 Kniha približuje dejiny farnosti od jej prvopočiatkov až do polovice roku 2021. Tieto dejiny sú opísané základnými vedeckými metódami používanými v historickej vede. Kniha je podaná dvoma formami, prvé kapitoly mapujú dejiny chronologicky a posledné tvoria prierezové témy zaoberajúce sa sviatkami a kňazmi, ktorí slúžili vo farnosti.

Jazykovedný Časopis, 2016

The study focuses on the research of concessivity in two centres; namely in the Petersburg typological school and in the Moscow school of semantics. It presents the methodology and the results of the analyses of main representatives of the schools. Both schools address concessivity from the perspective of the semantics of concessive operators. In Russian studies, the main attention is given to the conjunction хотя ('although') and its elaborations are based on two directions: a) from the perspective of the semantics of causes and effects; b) from the perspective of the semantics of condition. An interpretative basis of the causal relations is formed by the semantic components 'because' ('потому что'), 'therefore' ('поэтому') and 'it causes' ('влияет'). Interpretations of the aspect of condition corresponds to the semantic component 'if…so' ('если…то').

ITlib.Informačné technológie a knižnice

Článok sa zameriava na problematiku evidencie obchodne nedostupných diel v správe Slovenskej národnej knižnice v zmysle novelizovaného Autorského zákona a európskej legislatívy. Výsledky medzinárodnej spolupráce zaraďujú Slovenskú republiku k lídrom v oblasti realizovaných štrukturálnych digitálnych projektov v rámci príspevku do portálu EUIPO. Metódy a skúsenosti Slovenskej národnej knižnice poskytujú neoceniteľné informácie pre budúcich používateľov a partnerov v oblasti aplikácie európskej smernice do Autorského zákona v jednotlivých štátoch Európskej únie.

Sofia, 2017

Николай К. Михайловский о возможностях и условиях обучения у истории V predloženom texte by sme chceli, po krátkom predstavení biografickej črty N.K. Michajlovského a jeho konkrétnych prác, ktoré tvoria základný rámec našich skúmaní, venovať pozornosť analýze dôvodov a motivácií vedúcich k otázkam poznateľnosti dejín a učenia sa z dejín. Budeme sa venovať tomu, ako Michalovskij chápe dejiny, ako ich vymedzuje. Z tohto vymedzenia nazrieme na možnosti i limity historických skúmaní. Vyprofilujú sa pred nami rámce poznateľnosti dejín, určia sa otázky, ku ktorým nie je možné dostatočne sa vyjadriť. Priblížené skúmanie nám následne ukáže, načo nám môže poznanie dejín poslúžiť. Ak hovoríme o Nikolajovi Konstantinovičovi Michajlovskom 2 , tak vravíme o spisovateľovi, publicistovi, filozofovi a výraznej osobnosti ruského spoločenského a intelektuálneho života Ruska 19. storočia, presnejšie, jeho 2. polovice. Vplyv Michajlovského výborne označuje výraz vládca dúm 3 . Michajlovského tvorba je úzko spojená s činnosťou v redakciách takých časopisov ako Severnyj vestnik (Северный вестник), Ruskoje bogatstvo (Русское богатство) no predovšetkým s časopisom Otečestvennyje zapiski (Отечественные записки). 1 Príspevok je výstupom projektu VEGA č. 1/0880/17 Filozofia dejín v osvietenstve: Dejiny ako fundamentálny moment sebainterpretácie človeka v kontexte filozofie 18. storočia. 2 Николай Константинович Михайловский (1842-1904). 3 Rus. властитель дум. Tento pojem používa vo svojej práci o Michajlovskom profesor Blo-

E-LOGOS, 2004

Cieľom príspevku je pokúsiť sa poukázať na príčiny záujmu F. Nietzscheho o predsokratickú filozofiu, no najmä o filozofiu Herakleita. Nietzsche na ukážke rozboru zlomkov Herakleitovej filozofie ukazuje, že predmetom filozofie nie je nič iné, ako hľadanie porozumenia tzv. prvej podmienky či príčiny existencie skutočnosti. Ostatné je úlohou parciálnych vied. Keďže filozofia po Sokratovi prvú podmienku skutočnosti riešila v rámci platonizmu (jestvovania dvoch svetov) a takto priamo či nepriamo nechala prvú podmienku (dvoch svetov) Platónovi, Nietzsche tvrdí, že po zániku tragického obdobia gréckej spoločnosti sa už nefilozofuje. Otázku: Čo je filozofia? spredmetňuje na príklade explikácie Herakleitovho výrazu "ohňa", ako prvej príčiny. Oheň môžeme a vysvetľujeme pomocou jazyka vedy, no môžeme, a to je prípad Nietzscheho, tento výraz vysvetliť aj ako metaforu, ktorá významovo pojem prekračuje, t. j. z pojmovej množiny nevyplýva. Chceme poukázať, že Nietzsche rozlišoval (metóda rozlišovania na úrovni prvej podmienky) medzi významom odvodeným z pojmovej množiny a medzi významom odvodeným z estetického princípu. Kľúčové výrazy: prvá podmienka skutočnosti, pojmový svet, prirodzená skutočnosť, význam pojmu, význam metafory, Herakleitov "oheň", Nietzscheho "večný návrat" *** Vecou myslenia je primárne prirodzená skutočnosť. Pre myslenie sa mierky prirodzeného sveta stávajú základnými a zásadnými. Nie je ale dovolené mierky prirodzenej skutočnosti odvodzovať z mierok, ktorými pracuje myslenie. Myslenie totiž myslí na základe axiómy kontradikcie (A=A) a tá hovorí nielen o tom, že vec A nemôže byť aj nebyť v tom istom čase na tom istom mieste; axióma kontradikcie aj akosi automaticky predpokladá, že vec A je identická s myslením A, že A=A je "základnou podmienkou" myslenia a akosi automaticky aj povahou skutočnosti. Inými slovami povedané: exaktne myslieť môžeme iba empiricky overiteľné reprezentácie; overiteľné fakty sú základné aj v zmysle "prvých a jediných". Ak by sa dajaké malé dieťa spýtalo: Prečo si myslíme, že empirická skutočnosť je základnou mierkou pre myslenie a ak je, potom či je aj relevantná mierkam prirodzenej